Prvým kmeňom osidlujícím Bulharsko boli Tráci (indoeurópsky kmeň). Tráci v Bulharsku pôsobili až do roku okolo 500 nl, kedy sem zo severu začali vstupovať aj Slovania. Presne za 100 rokov na toto územie vpadli ázijskí Bulhari. Terajšia bulharský národ je preto vlastne takou zmesou všetkých týchto národov.
Do roku 1878 bolo Bulharsko aj cez častá povstanie pod nadvládou Turecka. Po rusko-tureckej vojne sa na berlínskom kongrese veľmoci dohodli na vzniku bulharského kniežatstva. Na trón vtedy nastúpil Alexander Battenberský, ktorému sa roku 1885 podarilo pripojiť k Bulharsku Východné Rumelii, o rok neskôr bol však zvrhnutý a na trón nastúpil knieža Ferdinand I. koburská.
Bulharsko sa v roku 1912 dokonca zúčastnilo 1. balkánske vojny. Vtedy spolu so Srbskom, Gréckom a Čiernou Horou porazili Turecko. Bulharsko takto získalo časť Macedónsko a oblasť okolo Drinopolem. Čo však Bulharsko dostalo, to stratilo vo 2. balkánske vojne roku 1913, keď sa proti nemu zjednotili všetci jeho predchádzajúci spojencami.
V 1. Svetovej vojne stratilo Bulharsko prístup k Egejskému moru.
Od roku 1944 potom bolo Bulharsko okupované sovietskymi vojskami. Obyčajní ľudia vtedy prišli o osobnú slobodu, a tí ktorí tamojšie pomery kritizovali, boli odsúdení na trest smrti alebo k núteným prácam v pracovných táboroch. Za pomoci Sovietskeho zväzu tu vznikol 15. September 1946 štát s názvom Bulharská ľudová republika. Bulharsko si potom v nasledujúcich rokoch prešlo hospodárskymi revolúciami, kolektivizáciou poľnohospodárstva a ekonomika sa začala plánovať v pětiletkách.
Prvé demokratické voľby sa tu konali v roku 1990. Od tohto roku väčšina Bulharov v súčasnosti žije v mestách, kde pracujú najmä v továrňach so zameraním na textil a strojárstvo.
Bulharsko je dnes závislé hlavne na turistike a zahraničnom obchode. Vyvážajú hlavne víno, tabak, nerastné suroviny, textil a potraviny.
